Bogoflor - Sukulenty a ich pestovanie na Blog.cz

Adromischus - láska až po hrob?

Sekcia č.1Adromischus / Jacobsen,Kakteen 17: 189 / 1966 /

V minulom článku /alebo rozprávke?? / sme si porozprávali trochu rozprávkovo o živote dráčikov /adromischusov/ v ich domovine a ako trpia v zajatí. Je v tom veľký rozdiel ,to už samozrejme vieme. Prešlo už veľa času a my sme pozabíjali veľa , preveľa dráčikov. Možno teraz zahučí v čitateľovi , Ja?? Ja , nie !!!! Ale, že ich má asi 4 to už nikto nevie. Ten , kto / hmmmm, hmmmm napríklad aj ja / ich ale má veľa , tak musí mať samozrejme aj straty. Pestovateľ rastlín, botanik, záhradkár, ,,bulhar,, alebo, ako nás volajú ostatní , akože normálni ľudia proste človek čo pestuje doma pelargonie , mrkvu či euphorbie, alebo dokonca!!! našich /mojich / milých dráčikov , ich musí mať, inak sa nenaučí nič!!!! Bez toho to proste nejde...... Howg!!! Pokiaľ sme sa to ale ,už naučili , zvládame to v pohode a naše rastlinky prosperujú a aj sa podobajú trochu rastlinám na fotkách z prírody, tak to som rád. Aspoň na niečo je dobre, vysedávať pri počítači a ťukať do klávesnice. Samozrejme pokiaľ nie ste ekonóm a nie je to vaša práca. ....Ale uvedomme si , že to rastliny sa prispôsobili k našim podmienkam a nie my sme nejaký svetový borci v pestovaní.. Každá rastlina či živočích /aj človek / veľmi nerád umiera. Je to už tak. No a naše rastlinky sa naučili žiť u nás!!! Hoci dostaneme lístoček , alebo rastlinku odniekiaľ z USA alebo Anglicka či nebodaj z Košíc , sú to stále len prispôsobené divoké rastliny, hoci ich nazývame ,,kultúrnymi,,. Stále budú mať tie svoje gény zakódované a vedia sa len pozmeniť na to , aby prežili v našich podmienkach , ktoré sme schopní pre ne vytvoriť.... Zbierka týchto miniatúr, zložená z celého základného rodu , nezaberie veľa miesta v skleníku . Napríklad , celá moja základná zbieročka pozostávajúca z cca 200 rastlín a stále sa rozrastajúca , nezaberie ani2,5 m štvorcového. Čo je to, pre pestovateľov , ktorí majú dnes polykarbonátove skleníky o rozlohe jedného menšieho hangáru.... Pokiaľ si ale chceme poctivo zaobstarať naozaj , len po jednej rastline z každého druhu ,tak nám to nezaberie ani 1m.Táto zbierka bude pestrá a veľmi zaujímavá. Pokiaľ nám samozrejme , po čase nezistia diagnózu, ktorú tu nemusím nikomu predstavovať. Neškodnú, ale pri tom presne a dobre trafenú....

Ako sme už minule, bolo to minule ? , alebo nedávno??? spomenuli ,rod adromischus sa rozdeľuje na 5 základných takzvaných sekcii, kde sú zaradené viac menej rozdielne rastliny, čo do výzoru , ale majú spoločný typ kvetu. Teraz by som Vám chcel priblížiť a trochu aj predstaviť sekciu č.1.pod názvom - ADROMISCHUS / Jacobsen,Kakteen 17: 189 / 1966 /, & Sukk.Lex. 27 / 1966 / kam patria tieto adromischusy a to - adromischus alstonii, adromischus bicolor, adromischus filicaulis aj jeho subspecies marlothii adromischus hemisphearicus, adromischus liebenbergii, ,adromischus montium - klinghardtii ,adromischus roanianus a adromischus subdistichus ,ktorý tu bol pridaný len nedávno.

Tieto druhy sa vyskytujú najbežnejšie v oblastiach so zimnými zrážkami na západe krajiny. . Je všeobecne známe, že rastliny rôznych sekcii sa svojim rozšírením spravidla neprekrývajú navzájom , ale sú len susedia.....Jedna malá výnimka je a to druh adromischus filicaulis , ktorý rastie nielen blízko svojim príbuzným zo sekcie , ale sem tam zasahuje, aj do iných sekcii. Preto, tu aj niekedy nájdeme prírodne hybridy , v ktorých vo väčšine figuruje nejaký ten adromischus filicaulis napr. s adromischusom marianiae,triflorus či leucophyllus . No sú známe aj iné prírodne hybridy a to adromischus hemisphaericus /?/ s adromischusom marianiae , alebo adromischus triflorus s adromischusom marianiae ,,Tangua,, . Rastliny ako také nie sú vôbec ohrozované čo sa týka ľudskej migrácie , lebo žijú v kamenistých pustinách, kde sa nič nepestuje ani nestavia. Ako geograficky pôvod vôbec celého rodu , podľa všetkého je juh Kapska. Ako je to naozaj , ukáže čas a budúcnosť....

Ako prvý druh z tejto sekcie si priblížime Adromischus alstonii .. / Schonland & Baker / C.A. Smith , Bothalia 3: 638 / 1939 / synonymum - adromischus triebneri / Von Poellnitz , Beitr Sukkulentenk 18 /1939 / a adromischus pulchellus P.C. Hutchison Cact. Succ. J / US/ 32 / 4 / : 118 / 1959 /

Je to ľahko pestovateľný druh s pomerne veľkými listami , ktoré sú veľmi premenlivé v rámci celého druhu. Vytvára statné rastliny z hrubším kmienkom , ktorý dosahuje 10 až 15cm dĺžky. Rastie v najsevernejších oblastiach Namaqualandu a Richtersveldu . Hoci meno alstonii je už zaužívané , spočiatku to bolo skôr meno pulchellus . Aj ja som mal jeden z prvých ako že ,, iných,, adromischusov , / dovtedy sme poznali tak adromischus cooperi a cristatus / dlho druh , pod menom adromischus pulchellus až som zistil že je to vlastne alstoňák ako vyšitý. Rastliny sú v rámci populácie na stanovištiach v prírode niekedy skoro uniformne, no niekedy sa nájdu aj jedince , ktoré sú odlišne tvarom či farbou listov. Listy , ktoré sú silno sploštene , vajcovito pretiahnuté v staršom veku pokrýva stierateľná vrstva vosku. Na koncoch sú viditeľné , hlavne na starších listoch , zahlučnené farebné škvrny , kde prevláda bordová farba. V kultivácii nerastú veľmi rýchlo.Za rok pribudne maximálne 2 - 4 listov. O to je krajšia ,už staršia rastlinka s kmienkom , lebo listy vyháňa aj zo starších vetvičiek. Kvetenstvo môže dosiahnuť aj 50cm výšku , pričom obsahuje 2 až 3 plodne listene. Samotné kvety majú biele až do ružova zafarbene lupene /niekedy až purpurové s tmavým hrotom / pričom korunu majú zelenú.

Rastliny ktoré sú rozširovane pod menom pulchellus , boli zbierané v Namaqualande pri Bowesdorpe asi 5 km severne od Khamieskroonu .Rastú po celom Namaqulande od Kliprandu po Richtersveld. Je zaujímavé že môj pôvodný adromischus pulchellus a adromischus alstonii od S. Bracka / USA /, ktorý som kupoval ako že, iný taxon / je si veľmi podobný , keď nie identický.

Ako ďalší druh zo sekcie 1. si predstavíme adromischus bicolor Tolken , Bothalia 12 : 384 / 1978 /. Hoci tento druh, bol popísaný už v r.1957 / P.C. Hutchison / nie je bežný v zbierkach , kvôli málo zberového materiálu, ktorý pochádza poväčšine z okolia Steitlerville Karoo v Eastern Kape...

Je to malá, skoro trpasličia rastlina , ktorá vytvára silne odnože z listami, ktoré sa zlučujú na koncoch vetvičiek , tak že skoro nevidno ani kmienok, ktorý je aj tak veľmi krátky. Listy majú zelený podklad s hustými drobnými bodkami striebornej až červeno bordovej farby na konci s ružovým odtieňom. Tvar je okrúhly , opak vajcovitý ich dĺžka sa v literatúre udáva 4cm , ale sú menšie a veľmi premenlivé, čo do tvaru. Kvetenstvo je pomerne krátke 10-15 cms len 2 kvetu schopnými listeňmi. Koruna je v základe svetlozelená až žlta s červeným nádychom. Lupene sú bielo ružové s bordovými hrotmi.

Adromischus filicaulis je ďalším v tejto sekcii. Je to veľmi pestrá ukážka rôznofarebných a tvarovo odlišných listov v jednom druhu. O to je to ale , veľmi ľahko , pestovateľný druh v kultúre. Pestrosť jeho farieb sa ale prejaví ,len ak sú rastlinky vystavené priamym slnečným lúčom. Jeho celkový záber v prírode je dosť veľký.. Ako jeden z mála druhov zasahuje aj do populácie iných druhov a vytvára tak s nimi prírodne hybridy ,ako sme už spomenuli vyššie.

Vytvára kríčky , raz s tenkými valcovitými listami , úplne zelenými a niekde sú to listy malé ,tučné z bordovým základom so striebornými škvrnami. Rastie ako na pieskovcovitých pôdach tak aj na žulovom podklade , alebo na kremeni. Formy s dlhými tenkými listami sa nachádzajú v okolí Garies západne od Springbok. V okolí Steinkopf majú zase krátke a tučné listy. Charakteristické formy so striebornými valcovitými listami pokrytými bordovými škvrnami, ktoré sú najviac rozšírené u nás v zbierkach , rastú na Botterkloof Pass a v okolí Lokenburgu . V kultúre nevytvárajú príliš veľké rastliny , hoci existujú formy , ktoré sú robustnejšie. Vo väčšine im postačí8 cm kvetináč po celý život.

Adromischus filicaulis ssp. filicaulis , tento poddruh sa vyznačuje vzpriameným kmienkom ,vzácne poliehavým s listami tak premenlivými v dĺžke či farbe, ako sa len dá. Farba sa pohybuje od zelenej cez striebornú až po skoro červenú až bordovú. Kvetenstvo je asi 20 -30cm dlhé , zelenej farby , niekedy do hneda , okvetne lístky bledo žltavé s načervenavou až fialovou malou trojuholníkovou špicou. Podľa Tolkena tento poddruh rastie na severozápade Cape až po Richterslveld. Na západných brehoch medzi Kommagas a Orange River rastie forma známa aj ako fragilis , ktorú ale Tolken priradil pod synonymum subs. filicaulis. Vyznačuje sa extrémne červeno bodkovanými , opadávajúcimi hrubými listami zelenej farby.

Adromischus filicaulis ssp marlothii - /synonymum mamillaris / pochádza z južnejších oblastiach ako typový základný druh. Vytvára poliehavé stonky so zelenými krátkymi valcovými listami , ktoré tiež ľahko opadávajú. Niektoré formy časom vytvárajú kmienky pokryté striebristými šupinami. Listy môžu pri silnom svetle získať až bordový nádych , vzácne aj so škvrnami. Je to ľahko pestovateľný poddruh , ktorý pri tvrdom pestovaní je mimoriadne atraktívny. Kvetenstvo je podobne typovému druhu. Tento poddruh je udávaný z LittleKaroo aj Worcestru a rastie na strmých úbočiach , niekedy aj pod vyššími kríkmi. Menšie formy z okolia Tangua majú malé extrémne opadavé listy. Niekde sa pestuje aj ako závesná forma.

Ako ďalší druh v tejto početnej sekcii je Adromischus hemisphearicus. Tento druh je dosť podobný adromischusu ronianus. Sám Tolken mal problémy pri popise , aby ich rozlíšil. V tom to čase, hoci rástol blízko Cape Townu , nebolo z neho veľmi veľa materiálu a ani v zbierkach ho nebolo veľmi často vídať. Keď aj ,tak len v málo exemplároch z jednej ,dvoch lokalít. Až formy ktoré potom nazbierali Derek Tribble a Chris Rodgers v prírode , poukázali na jeho rozmanitosť. Je dosť rozšírený a jeho meno sa dlho používalo na skoro všetky rastliny s plochým a strieborným listom, v sekcii. Tento druh je viac menej považovaný za lokálnu populáciu na polostrove Cape , na východe v okolí Caledonu a na severe v Hotenttots Holland Mountains. Musím tiež spomenúť aj jeho nádherne vyobrazenie maliarom Redoutom v De Candollovej publikácii , kde bol zobrazený ako typová rastlina pre celý rod.

Je typický svojim striebristým ,voskovým povlakom na starších listoch ,ktoré sú aj dosť premenlivé. Môžu byť veľké , strieborné, ploché, vytvárajúc veľké rastliny na stráňach ,ale aj bez povlaku v pieskovcových puklinách , kde sú zase malé s drobnými listami. Tu ale nemajú šupiny a farba je do hnedasta s červeným nádychom a vytvárajú efektné drobné rastlinky.

V kultúre nie sú vôbec náročné a znesú dosť vody. Povedal by som že ju aj vyžadujú viac ako ostatné druhy. Vytvárajú kmienok ,ktorý sa spontánne rozvetvuje a pri dosiahnutí 15 -20cm polieha. Základná farba listov je šedo zelená ,pokrytá striebornými šupinami u foriem bez šupín skôr prevláda tmavá, až do červena.

Kvetenstvo je 15-25 cmdlhé zelené s 2až 3 plodnými listeňmi. Koruna je zelena až hnedá kvet ma biele lupene z ružovými koncami. Tento druh zo oblasti Signall Hill mám v zbierke už asi 15 rokov a vôbec nie je problémový.

Najmenej známy z tejto sekcie je Adromischus liebenbergii . PC . Hutchinson ,Kat.Succ. J / US / 31 / 3 /: 81 / 1959 /. Je to druh z ľahko rozoznateľnými zelenými listami , ktoré pomaly rastú a majú znateľnú listovú stopku. Rastliny nie sú veľmi rozšírene v kultúre, asi preto , lebo rastú len na malej lokalite v Lainsgburgskej oblasti. Dorastajú až do20 cm dlhého kríčku ,časom poliehajúceho. Listy majú na konci zvláštnu charakteristickú trojuhoľnikovú špicu ,podobnú kopiji. Ich dĺžka sa pohybuje medzi 15 -25 mm a sú lopatkovité , málokedy bodkované ,alebo inak škvrnité. Kvetenstvo je zelené 15-20 cm vysoké s jednokvetými plodnými listeňmi. Koruna svetlo zelená , niekedy do červená ,lupene ružové s fialovými trojuhoľnikovými špičkami , ako je príznačné v sekcii.

Adromischus montium -klinghardtii / Dinter/ Berger,Nat.Planzenfan, ED.2.18a : 416 / 1930 / , ďalší z tejto sekcie som mal tu česť spoznať, hlavne vďaka môjmu známemu p .Roy Mottramovi z Anglicka , od ktorého som získaval druhy , ktoré zatiaľ u nás nemal nikto v ponuke. Táto rastlinka je typická svojim rozkonárením vetvičiek s malými okrúhlymi listami svetlozelenej až hnedej farby. V kultivácii nie je skoro vôbec rozšírená , čo sa dúfam časom zmení. Niekedy bola zamieňaná z druhom a.hemisphaericus , ale odlišuje sa nepopraskaným striebristým povrchom , ktorý je naopak u druhu hemisphaericus evidentný. Hoci tento Tolkienom popisovaný rozdiel môže ale smelo sklamať ,lebo nemusí byť v kultivácii viditeľný. Zdatnejší pestovateľ adromischusov , ktorý túto rastlinu už dlhšie pestuje , ju vie rozlíšiť, od iných druhov tak , ako každý sukulentár vie rozlíšiť napríklad lithops od dinteranthusu a kaktusár parodiu od rebutii. Svojim typickým rastom vetvičiek ,ktoré na rozdiel od podobných druhov ,adromischus filicaulis, alebo hemispaericus , rastú von a skoro kolmo z hlavnej stonky / u iných smerom nahor / a aj tučnými listami je nezameniteľný.

V prírode sa vyskytuje hlavne v oblasti Richtersveldu a Namibie. Rastie aj na pobreží Augrabies a Holgat River , kde vytvára trochu robustnejšie formy ako inde. Typ bol udávaný z pobrežných oblasti Klinghardt Mountains .Tu vyhľadáva skalnaté prostredie vystavené priamemu slnku. Tak isto v kultivácii vynikne jeho farebnosť len na priamom svetle. Čo je ,ale podmienka, skoro u všetkých už opísaných druhoch. No oproti ostatným však znesie viacej sucha. Robustnejšie formy vyžadujú väčší kvetináč aj 12cm.

Vytvára kríčky s stonkami dĺžky až 20cm. Málokedy polieha. Listy sú okrúhle, vzácne klinovité na okrajoch pokryté zrohovateným okrajom po celej línii listu ale niekedy len do polovice a ďalej sa stráca. Kvetenstvo je zvyčajne krátke, zelené so samostatným plodným kvetným listeňom. Koruna je zelená so žltými až bielymi lupeňmi s ružovou špičkou.

Ďalším z dosť bežne pestovaných druhov v sekcii je Adromischus roanianus - Uitewaal ,Nat.Cact. Succ.J./ 4 / : 69 / 1959 / Jeho typové zbery sú z okolia Vanrhyn´s Pass a dlho boli aj ako jediné. Tak to sa stal tento druh dosť uniformným v zbierkach , po dlhé roky pestovania. Až nové zbery ukázali , že aj tento druh je variabilný. Nachádza sa v oblasti Vanrhysdorp až Brancop ,kde rastie ako malý krik z cik cak vetvičkami a vytvára husté porasty. Listy sú šedo zelené ,sploštené , okrúhle ,zvyčajne s tupým a klinovitým hrotom, niekedy škvrnité, ale častejšie v kultivácii striebristo zelené zo silným peľom a prechádzajú až do fialovo hnedej farby. V hornej polovici sú pokryté mozoľnatým okrajom. Tento druh rastie pomaly postačí mu aj menší kvetináč 7cm , ktorý vyplní svojimi vláknitými korienkami až za dlhší čas. Nepotrebuje toľko zálievky ako iné druhy . Pri mladých rastlinkách a ich husto nakopených lístkov je dobre pozorovať či sa medzi ne nedostala nejaká potvora z rodinky červcov alebo sa nerozšírila hubovitá choroba.

Kvetenstvo je šedo zelené až šedé z jedným plodným kvetným listeňom. Koruna je svetlo zelená so sivobielymi až krémovými lupeňmi s ružovo fialovými špičkami.

Ako posledný druh v tejto sekcii je Adromischus subdistichus / Makin ex Bruyns South Afrika J.Bot 58 / 1 / : 50 /1992 / Tento drobnolistý druh bol popísaný len nedávno , hoci pod týmto menom bol už dlhší čas. Jeho najbližší príbuzný je adromischus leucophyllus s ktorým aj susedí v prírode.. Dlho bol zaradený k nemu. No jeho hlavný rozdiel je v kvete a v listoch , ktoré nemá pokryte žiadnym bielym povlakom na rozdiel od a. leucophyllusu a aj kvet jasne poukazuje na skupinu resp. sekciu č. 1. Listy sú okrúhle , tesne priľahnuté k stonke, po celej dĺžke pokryté zrohovateným okrajom , zakončené tupým hrotom. Farba je tmavozelená až hnedo zelená bez voskového peľu alebo šupín. Pri dobrých svetelných podmienkach majú niekedy tmavo purpurové škvrny. Dĺžka listu sa pohybuje medzi 12-20mm pri 10 -12mm šírke. Kvetenstvo je krátke z červeno purpurovou pruhovanou korunou pri šedo zelenom podklade. Kvetné lupene sú ružové s hnedavými pruhmi v strede vo vnútornej strane.

Druh sa vyskytuje od Princ Albert po Willowmore smerom na juh až ku Uniondale po väčšine na hrebeňoch kremičitých brál , alebo medzi balvanmi v plytkých medzerách ,vyplňujúc tak priestory medzi nimi.

Týmto, by sme zakončili predstavovanie rastlín zo sekcie č.1 pod názvom Adromischus . Druhy v tejto sekcii sú nenáročné na pestovanie. Potrebujú minerálnu priepustnú zeminu v kvetináčoch z dobrou drenážou. Ako väčšina adromischusov obľubujú slnečné, exponované stanovište s primeranou zálievkou počas obdobia v roku , keď je teplota optimálna a to medzi 10 -28 C . Zalievanie skoro ráno ,alebo večer im robí dobre. Používanie hnojiva vo všeobecnosti pre sukulenty a hlavne pre adra nedoporučujem. Pokiaľ chceme mať rastliny, ktoré budú podobné tým z prírody a nie nabúchaných mackov , maximálne použijeme jednu zálievku na jar ,do ktorej pridáme nejaké to hnojivo , najlepšie prírodné. Moje rastliny z tejto sekcie dostávajú vlahu aj počas zimy, pokiaľ to svetelné a teplotné /min 8-12 C / podmienky dovolia. Obdobie počas najstudenších a najmenej svetlých mesiacoch /december - január / vynechávam úplne. Aj počas leta v tých najteplejších mesiacoch je dobre , ako je to zvykom aj u kaktusov, vynechať zálievku úplne. V tomto období nerastú a aj celkom zvraštia listy , ale to nie je nič ,čoho by sme sa mali obávať. Pri objavení sa nových, vrcholových výhonkov , môžeme pokračovať v zalievaní ďalej. V tomto období sú náchylne hlavne na hnilobu pri ktorej odhníva celá rastlina od koreňa a potom cez stonku odíde časom komplet rastlina. V tomto prípade treba zachrániť aspoň vrchné lístky, pokiaľ sa dá. Vyplatí sa preto ,pestovať každý druh , aspoň v dvoch exemplároch a na rozdielnych miestach , aby sme stihli zachrániť zničený taxon aspoň z toho druhého. Niekedy je už neskoro biť hlavu o poličku a bedákať nad stratou rastliny , ktorú sme si horko ťažko pozháňali napr. až z USA , alebo nebodaj priamo z Afriky. Teraz pri písaní týchto riadkov sa mi trochu zvýšil krvný tlak, neviete prečo??? Každý si domyslí , prečo???!!! Ako naschvál si práve túto rastlinu ,ktorá Vám zahynie ,zabudnete zálohovať.....tak ako aj ja.....

Rozmnožovanie lístkami ,nerobí žiadny problém. Odlomený lístok - ,,dráčik - čakateľ,, ošetríme stimulátorom , len pokiaľ ho odtrhneme my. Taký list, ktorý dostaneme v balíku ,už ošetrovať nemusíme, lebo rana je už dávno zaschnutá. Pripravíme si nejakú plochu nádobu, kam listy položíme, plocho na substrát.. Nikdy ich do neho nestrkáme V zime je nutne aj umelé svetlo , v lete stačí miesto v polotieni. Vhodné je spodné teplo a časté postriekanie prírodným stimulátorom , napríklad ja používam Atonik , ktorý podporí vytvorenie nových korienkov. Po ich vytvorení / asi 2 -3 týždne, podľa podmienok / , prihrnieme zeminu ,alebo opatrne vložíme do pripravenej priehlbinky a rosíme naďalej. V prvých dňoch je potrebná vlhkosť a tú nám zabezpečí práve to rosenie Atonikom. Je už samozrejmosťou , že najlepšie nám zakorenia lístky , ktorých máme zo 20 kusov a ten ktorý mame len jeden , ten bude tvrdohlavo stáť , až napokon sčernie ,alebo vyschne. Po vytvorení aspoň 2 -4 lístkov je koreňový systém dosť vyvinutý, to už môžeme mladú rastlinku vybrať a zasadiť do samostatného kvetináča a pestovať s ostatnými dospelákmi A - drakmi. Rozmnožovanie semenami sa vo všeobecnosti , veľmi neosvedčilo. No a ani nie je žiadna ponuka, skoro nikde v katalógoch , aspoň ja som sa s nimi nikde nestretol. Pokiaľ, ale chcete vysievať svoje semená , ktoré sa Vám podarilo získať z vlastných rastlín, tak podmienky sú rovnaké, ako pri vysievaní crasuliek alebo echeverii. Tak držím palce. Tie semenáčiky ale stoja za to, lebo keď vyrastú budú jedinečné...

"Porozprávam Vám jeden príbeh , ktorý sa udial už veľmi ,veľmi dávno jednému môjmu príbuznému....tento príbeh je z dávnych čias , keď sme ešte boli všetci slobodní a žili sme si voľne v ďalekej krajine nazvanej Afrika" - povedal starý drak ,okolo ktorého bolo plno zoskupených a dychtivo čakajúcich malých dráčikov /čakateľov / ......

"Voľakedy dávno, keď som bol ešte len malý dráčik ´čakateľ´ a čakal som kedy nastane tá chvíľa - chvíľa života ,žili v skalných puklinách , jaskyniach , alebo na kopcoch plných skál, kolónie drakov. Vypĺňali priehlbiny ktoré vyhlodal čas, pomocou vetra a vody. Už po stáročia sa tam preháňal horúci vietor ,ktorý im robil spoločnosť .Nikým nevidené si vyplnené priestory starostlivo strážia a užívajú si slnko a vodu , ktorú im dodávajú bohovia z nebies , alebo rosu ,ktorá sa znáša ráno pred príchodom slnka. Povráva sa, že sú to slzy nočných víl ,ktoré ráno s príchodom slnka umierajú...Najavo to dávajú aj šakalie svorky ,ktoré ráno smutne a dlho vyjú.... Látky ktoré potrebujú na stavbu a výživu svojho drobného tela im dodáva hornina v ktorej žijú .Vietor im prináša z času načas lahôdky v podobe suchých častíc iného života , ktorý už zanikol. Nikdy sa nedozvedia ako ten iný život vyzeral a ako existoval , oni tam proste nikdy nevkročia...Ani im to neprekáža , však oni ani iný život nepoznajú a ani nepotrebujú. Spokojne si lebedia vo svojich kolóniách , vytvárajúc nové a nové časti svojich tiel , ktoré čakajú na vhodný okamih ,aby opustili svoje hniezdo.. Takto sa dostavajú o kúsok ďalej od svojej kolónie , ktorá im dala život. Vietor ich odnesie do inej štrbiny v hornine, do ktorej zapadnú. Dráčik ´čakateľ ´začína svoj samostatný život. Ešte nevie či to prežije - je tu sám ďaleko od svojich príbuzných vôbec ich nevidí a bojí sa....neuvedomuje si že je vlastne ,len pár metrov od svojej kolónie...Je slabý a smutný...Nevie čo má robiť, tak len túžobne pozerá na nový domov a skúma ho....Vlastne chcel by !!!Ale nemá ako?!!....Nechápe ako to robili ostatní , že vedeli kedy je v hornine vlhko a dychtivo načahovali k nim svoje nasávacie ústrojenstvá....Pomaly sa scvrkáva, slabne....

Zrazu sa s ním niečo deje...z jeho malého a slabého tela sa pomaly vynárajú tykadlá a ohmatávajú horninu.....vnárajú sa do nej, ukotvia jeho telo a konečne sa napije .....a naje....

Pomaly si vytvára aj on svoje prvé malé spoločenstvo drakov , už nie je čakateľ , už je aj on drak....Jeho spoločenstvo je trochu odlišne od iných ...Má tam viac potravy ,ktorú zase nemali jeho predchodcovia a aj menej svetla , tak sa trochu za nim načahuje...Jeho telo sa pomaly na to prispôsobuje a mení sa ....To všetko však trvá stáročia, ktoré draci nevnímajú ...

Z ich spokojného bytia ich vyrušia sem tam ,len nespokojne pobehujúce štvornohé rohaté príšery, ktoré ich sem tam odnesú preč a zožerú...Alebo zvláštne dvojnohé , ktoré ich nezožerú , ale dychtivo vložia do papierového vrecúška......tu si drak odkašle a prehltne hrču...

,,A kde ich odnesú , tie dvojnohé príšery??" - ozve sa tichučký hlások jedného malého dráčika....,,Všetko sa dozvieš" odvetí drak.....a pomaly sa zase rozhovorí ..

......Toto je už však iná kapitola života drakov. Podľa legendy sa už takéto draky nikdy nevrátia do svojej domoviny...Tak to sme vznikli aj my - Á-draci čo žijú uväznení v malých nádobkách... Po vysypaní z vrecúška sa vysilení draci pomaly preberajú z letargie a šoku z tmy a sucha.

Ich nový domov nie je žiadna jaskynka či puklina v hornine , ale malý priestor krabice so zeminou, ktorá vôbec nechutí ako tá doma. a ani necítia horninu do ktorej by sa ukotvili. Však nemajú ani prečo...neveje tu žiadny vietor.!!! Z príchodom rána čakajú na slzy umierajúcich víl ,aby ich posilnili, no nič....ani zavýjanie šakalov tu nepočuť...Len zvláštny hukot, ktorý sa ozýva za zvláštnou stenou za ktorou je aj slnko. No darmo k nemu nastavujú tvár, ono im nič nedáva...Len skúpo ohrieva ich hladné telá. Tak sa snažia vysunúť telo za ním a dychtivo posúvajú korienky hlbšie do pôdy , či sa nenapijú ako doma. Nič!! Tak, len ticho a smutne čupia , čakajúc čo bude. .Pomaly sa menia na úplne inú formu života na akú bol zvyknuté doma....Zrazu ,keď driemu v polovici dňa a je najteplejšie, dostanú takú vodnú sprchu akú ešte nezažili. Zľaknú sa tej zmeny aj studenej vody že v šoku sa zabudnú napiť .Voda tak rýchlo ako prišla aj odišla a ostala len dole kde korienky nedočiahnu. Sú zmetené ,lebo nikdy sa to doma nestalo, aby v tej najväčšej horúčave , keď oddychovali pršalo...

Skúšajú sa poobzerať po ostatných drakov čo ich tak isto uniesli. Niektorí sú na pokraji vysilenia.

Po čase , keď prežili len tí , ktorí sa vedeli prispôsobiť, takým to podmienkam a cudziemu slnku, sledujúc ako ich úbohí druhovia hynú , bez toho aby ešte zazreli svoju rodnú puklinu či jaskyňu , sa prispôsobili aj návalom potravy . No jedno čomu sa nevedeli prispôsobiť, boli malí "zlí škriatkovia ,, čo čakali len na to , keď sa im poškodí pokožka, alebo kúsok tela , aby mohli vniknúť do nich a pomaly ich zabíjať. Darmo potom dostávali nechutné obranne látky od dvojnohých bytostí. Niekedy už bolo neskoro a hynuli, rozložení na hnijúcu kašu. Doma by sa im to nestalo, tam ich ochránilo slnko a horúci vietor , ktorý zlých škriatkov odháňal.

Z nás ktorí sme sa prispôsobili sa stali celkom iní draci ako sme boli ...Telá sa nám premenili , načahujúc sa za slnkom a pre množstvo vlahy , ktorú nám dávali sme boli ,tuční ,neforemní a náchylní na každú chorobu....proste - Á-draci ...

Takto by sme mohli počúvať starého Á-draka naďalej , no stále by sme sa toho veľa nedozvedeli. Tak sa prenesieme z rozprávky do skutočnosti ,do krajiny, kde Á-draci žiju do dnes. Je to rozsiahla oblasť Južnej Afriky kde rastu spoločne z inými sukulentami. Nebudem tu rozvádzať celý botanický rod týchto nádherných miniatúr. Adromischusy - Á-draci ,ako ich z obľubou voláme spoločne s kámošom a priateľom drakom Korkom....sú nevyspytateľné, čo do rozmanitosti tvarov listov , ako aj farieb. V súčasnej dobe sú zaradené do 5 sekcií , v ktorých sa podľa kvetnej koruny a jej tvaru zadeľujú jednotlivé druhy. Takto ich aspoň môžeme zaradiť, pokiaľ máme k dispozícií kľúč od pána Tolkena a nevieme meno svojej rastlinky. No niekedy sa tak zamotáme že zabudneme aj ako sa sami voláme. Najlepší príklad je druh adr. marianiae . Tu nestačí že nám vykvitne a celkom nám aj sedí kvet danej rastlinky, no je dobre poznať aj lokalitu , lebo podľa nej sa môžeme lepšie orientovať .Vôbec sa už nedá jednoznačne určovať podľa farby a tvaru listov, hoci je to celkom správny smer. Na to sa dalo spoľahnúť, tak pred 10 -15 rokmi , keď bolo v zbierkach len pár druhov, no teraz to nie je možné ...len ja sám mam v zbierke okolo 150 druhov a ich foriem a mám čo robiť aby som ich rozpoznal. Celkom sa mi však pozdáva myšlienka draka ,,Korka ,, nezbierať adromischusy podľa druhu , ale podľa lokality ,čísla zberu ,farmy ,alebo kopca , kde rastú a pod. Vyhneme sa tak prepisovaním ceduliek a máme pokoj. No samozrejme páni botanici majú na to iný pohľad. To my len tak, aby to bolo ľahšie pre nás zberateľov.

Skúsme si tu trochu rozobrať napríklad adromischus cooperi . Notorický známy druh ,pestovaný, možno v každej zbierke. Je známy aj ako adromischus feastivus. .Sám mam dodnes jednu rastlinku, pod tým menom a stále ho nevieme zaradiť - presne !!!,len jedno vieme , že cooperi to nie je!!! Ďalšie synonyma sú :adromischus pachylopus, a.cuneatus, a. halesowensis ,tu je nutne podotknúť že je to samostatný druh.

Adromischus cooperi patri do sekcie č.5 / Longipenulanti / Kultivácia nie je vôbec problematická . Jeho sfarbenie pripomínajúce prepeličie vajce , láka čoraz viac milovníkov sukulentov ,aby ho vlastnilo. Jedno je ,ale nutne! Aby vyniklo jeho pekné sfarbenie listov , je potrebné ho pestovať na slnečnom stanovišti. Inak sa jeho výrazne, tmavo bordové zafarbenie zmení na zelené. A to by sme prišli o tú nádheru ,ktorá je mu daná , prírodou. Vyskytuje sa v dosť vysokých nadmorských výškach oblasti Graaf Reinet,Zuurberg a Queenstownu. Rastie v štrbinách skál južne orientovaných kopcov , niekedy aj v tieni inej vegetácie, všade okolo Grahamstown až k Nieu Bethsda. V minulom storočí sa pestovalo mnoho foriem no pomaly zanikali. Až pred nedávnom boli nájdené divoké formy pánmi Lavranosom, Hammerom a Bruynsom. Tieto formy sú rozdielne hlavne tvarom a dĺžkou listov. V obidvoch prípadných menách feastivus a cooperi ide hlavne o rozdiely, kde u feastivusiek sú listy dlhšie a zužujú sa ku konci , ktorý je na vrchu všelijako pokrútený, pričom cooperi ma listy hrubšie, kratšie a koniec troj - uholníkového listu sa zužuje k stonke . Ich spoločným základným znakom je mozoľnatý a mierne zvlnený okraj hrubých listov 1 -5cm dlhých a 1,5 - 2cm širokých až sploštených ,zelený lesklý podklad listov z tmavo purpurovými škvrnami nepravidelne rozhodenými po celom liste. Kvety vyrastajú na 24 -40cm dlhej stonke a majú bledú korunu z jednokvetnými plodnými listeňmi. Okvetne plátky sú ružové až červené smerom ku špici.

Na páru fotkách si môžeme potvrdiť ich rozmanitosť v tvare listov. obr. č.1 adromischus cooperi typ....... č2 adromischus cooperi feastivus Lavranos 25965 ........č.3 adromischus cooperi GM 99 mini forma č.4 adromischu cooperi sp

Toľko zatiaľ a tomto veľmi zaujímavom rode afrických sukulentných miniaturiek a nabudúce pokračujeme.....

Boris Bokotej

pridali sme nové rastlinky na eshope...

obr č1.

     "Porozprávam Vám jeden príbeh , ktorý sa udial už veľmi ,veľmi dávno jednému môjmu príbuznému....tento príbeh je z dávnych čias , keď sme ešte boli všetci slobodní a žili sme si voľne v ďalekej krajine nazvanej Afrika" -
povedal starý drak ,okolo ktorého bolo plno zoskupených a dychtivo čakajúcich malých dráčikov /čakateľov / ......

  "Voľakedy dávno, keď som bol ešte len malý dráčik ´čakateľ´ a čakal som kedy nastane tá chvíľa - chvíľa života ,žili v skalných puklinách , jaskyniach , alebo na kopcoch plných skál, kolónie
drakov. Vypĺňali priehlbiny ktoré vyhlodal čas,
pomocou
vetra a vody. Už
po stáročia sa
tam preháňal horúci vietor ,ktorý im robil spoločnosť .Nikým nevidené si vyplnené priestory starostlivo strážia a užívajú si slnko a vodu , ktorú im dodávajú bohovia z nebies , alebo rosu ,ktorá sa znáša ráno pred príchodom slnka. Povráva sa, že sú to slzy nočných víl ,ktoré ráno s príchodom slnka umierajú...Najavo to dávajú aj šakalie svorky ,ktoré ráno smutne a dlho vyjú.... Látky
ktoré potrebujú na stavbu a výživu svojho drobného
tela im dodáva hornina v ktorej žijú .Vietor im prináša z času načas lahôdky v podobe suchých častíc iného života , ktorý už zanikol. Nikdy sa nedozvedia ako ten iný život vyzeral a ako existoval , oni tam proste nikdy nevkročia...Ani im to neprekáža , však oni ani iný život nepoznajú a ani nepotrebujú. Spokojne si lebedia vo svojich kolóniách , vytvárajúc nové a nové časti svojich tiel , ktoré čakajú na vhodný okamih ,aby opustili svoje hniezdo.. Takto sa dostavajú o kúsok ďalej od svojej kolónie , ktorá im dala život. Vietor ich odnesie do inej štrbiny v hornine, do ktorej zapadnú. Dráčik ´čakateľ ´začína svoj samostatný život. Ešte nevie či to prežije - je tu sám ďaleko od svojich príbuzných vôbec ich nevidí a bojí sa....neuvedomuje si že je vlastne ,len pár metrov od svojej kolónie...Je slabý a smutný...Nevie čo má robiť, tak len túžobne pozerá na nový domov a skúma ho....Vlastne chcel by !!!Ale nemá ako?!!....Nechápe ako to robili ostatní , že vedeli kedy je v hornine vlhko a dychtivo načahovali k nim svoje nasávacie ústrojenstvá....Pomaly sa scvrkáva, slabne....

     Zrazu sa s ním niečo deje...z jeho malého a slabého tela sa pomaly vynárajú tykadlá a ohmatávajú horninu.....vnárajú sa do nej, ukotvia
jeho telo a konečne sa napije .....a naje....

Pomaly si vytvára aj on svoje prvé malé spoločenstvo drakov , už nie je čakateľ , už je aj on drak....Jeho spoločenstvo je trochu odlišne od iných ...Má tam viac potravy ,ktorú zase nemali jeho predchodcovia a aj menej svetla , tak sa trochu za nim načahuje...Jeho telo sa pomaly na to prispôsobuje a mení sa ....To všetko však trvá stáročia, ktoré draci nevnímajú ...

Z ich spokojného bytia ich vyrušia sem tam ,len nespokojne pobehujúce štvornohé rohaté príšery, ktoré ich sem tam odnesú preč a zožerú...Alebo zvláštne dvojnohé , ktoré ich nezožerú , ale dychtivo vložia do papierového vrecúška......tu si drak odkašle a prehltne hrču...

,,A kde ich odnesú , tie dvojnohé príšery??"
- ozve sa tichučký hlások jedného malého dráčika....,,Všetko sa dozvieš" odvetí
drak.....a pomaly sa zase rozhovorí ..

......Toto je už však
iná kapitola života drakov. Podľa legendy sa už takéto draky nikdy nevrátia do svojej domoviny...Tak to sme vznikli aj my -
Á-draci čo žijú uväznení v malých nádobkách...                                                                                                                                                      Po vysypaní z vrecúška sa vysilení draci pomaly preberajú z letargie a šoku z tmy a sucha.

Ich nový domov nie je žiadna jaskynka či puklina v hornine , ale malý priestor krabice so zeminou, ktorá vôbec nechutí ako tá doma. a ani necítia horninu do ktorej by sa ukotvili. Však nemajú ani prečo...neveje tu žiadny vietor.!!! Z príchodom rána čakajú na slzy umierajúcich víl ,aby ich posilnili, no nič....ani zavýjanie šakalov tu nepočuť...Len zvláštny hukot, ktorý sa ozýva za zvláštnou stenou za ktorou je aj slnko. No darmo k nemu nastavujú tvár, ono im nič nedáva...Len skúpo ohrieva ich hladné telá. Tak sa snažia vysunúť telo za ním a dychtivo posúvajú korienky hlbšie do pôdy , či sa nenapijú ako doma. Nič!! Tak, len ticho a smutne čupia , čakajúc čo bude. .Pomaly sa menia na úplne inú formu života na akú bol zvyknuté doma....Zrazu ,keď driemu v polovici dňa a je najteplejšie, dostanú takú vodnú sprchu akú ešte nezažili. Zľaknú sa
tej zmeny aj studenej vody
že v šoku sa zabudnú napiť .Voda tak rýchlo ako prišla aj odišla a ostala len dole kde korienky nedočiahnu. Sú zmetené ,lebo nikdy sa to doma nestalo, aby v tej najväčšej horúčave , keď oddychovali pršalo...

Skúšajú sa poobzerať po ostatných drakov čo ich
tak isto uniesli. Niektorí sú na pokraji vysilenia.

   Po čase , keď prežili len tí , ktorí sa vedeli prispôsobiť, takým to podmienkam a cudziemu slnku, sledujúc ako ich úbohí druhovia hynú , bez toho aby ešte zazreli svoju rodnú puklinu či jaskyňu , sa prispôsobili aj návalom potravy . No jedno čomu sa nevedeli prispôsobiť, boli
malí "zlí škriatkovia ,, čo čakali len na to , keď sa im poškodí pokožka, alebo kúsok tela , aby mohli vniknúť do nich a pomaly ich zabíjať. Darmo potom dostávali nechutné obranne látky od dvojnohých bytostí. Niekedy už bolo neskoro a hynuli, rozložení na hnijúcu kašu. Doma by sa im to nestalo, tam ich ochránilo slnko a horúci vietor , ktorý zlých škriatkov odháňal.

     
Z nás ktorí sme sa prispôsobili sa stali celkom iní draci ako sme boli ...Telá sa nám premenili , načahujúc sa za slnkom a pre množstvo vlahy , ktorú nám dávali sme boli ,tuční ,neforemní a náchylní na každú chorobu....proste - Á-draci ...

    Takto by sme mohli počúvať starého Á-draka naďalej , no stále by sme sa toho veľa nedozvedeli. Tak sa prenesieme z rozprávky do skutočnosti ,do krajiny, kde Á-draci žiju do dnes. Je to rozsiahla oblasť Južnej Afriky kde rastu spoločne z inými sukulentami. Nebudem tu rozvádzať celý botanický rod týchto nádherných miniatúr. Adromischusy - Á-draci ,ako ich z obľubou voláme spoločne s kámošom a priateľom drakom Korkom....sú nevyspytateľné, čo do rozmanitosti tvarov listov , ako aj farieb. V súčasnej dobe sú zaradené do
5 sekcií , v ktorých sa podľa kvetnej koruny a jej tvaru zadeľujú jednotlivé druhy. Takto ich aspoň môžeme zaradiť, pokiaľ máme k dispozícií kľúč od pána Tolkena a nevieme meno svojej rastlinky. No niekedy sa tak zamotáme že zabudneme aj ako sa sami voláme. Najlepší príklad je druh adr. marianiae . Tu nestačí že nám vykvitne a celkom nám aj sedí kvet danej rastlinky, no je dobre poznať aj lokalitu , lebo podľa nej sa môžeme lepšie orientovať .Vôbec sa už
nedá jednoznačne určovať podľa farby a tvaru listov, hoci je to celkom správny smer. Na to sa dalo spoľahnúť, tak pred 10 -15 rokmi
, keď bolo v zbierkach len pár druhov, no teraz to nie je možné ...len ja sám mam v zbierke okolo 150 druhov a ich foriem a mám čo robiť aby som ich rozpoznal. Celkom sa mi však pozdáva myšlienka draka ,,Korka ,, nezbierať adromischusy
podľa druhu
, ale podľa lokality ,čísla zberu ,farmy ,alebo kopca , kde rastú a pod. Vyhneme sa tak prepisovaním ceduliek a máme pokoj. No samozrejme páni botanici majú na to iný pohľad. To my len tak, aby to bolo ľahšie pre nás zberateľov.

    Skúsme si tu trochu rozobrať napríklad adromischus cooperi . Notorický známy druh ,pestovaný, možno v každej zbierke. Je známy aj ako adromischus feastivus. .Sám mam dodnes jednu rastlinku, pod tým menom a stále ho nevieme zaradiť - presne !!!,len jedno vieme , že cooperi to nie je!!! Ďalšie synonyma sú :adromischus pachylopus,  a.cuneatus, a. halesowensis ,tu je nutne podotknúť že je to samostatný druh.

      Adromischus cooperi patri do sekcie č.5 / Longipenulanti /
Kultivácia nie je vôbec problematická . Jeho sfarbenie pripomínajúce prepeličie vajce , láka čoraz viac milovníkov sukulentov ,aby ho vlastnilo. Jedno je ,ale nutne! Aby vyniklo jeho pekné sfarbenie listov , je potrebné ho pestovať na slnečnom stanovišti. Inak sa jeho výrazne, tmavo bordové zafarbenie zmení na zelené. A to by sme prišli o tú nádheru ,ktorá je mu daná , prírodou. Vyskytuje sa v dosť vysokých nadmorských výškach oblasti Graaf Reinet,Zuurberg a Queenstownu. Rastie v štrbinách skál južne orientovaných kopcov , niekedy aj v tieni inej vegetácie, všade okolo Grahamstown
až k Nieu Bethsda. V minulom storočí sa pestovalo mnoho foriem no pomaly zanikali. Až
pred nedávnom boli nájdené divoké formy pánmi Lavranosom, Hammerom a Bruynsom. Tieto formy sú rozdielne hlavne tvarom a dĺžkou listov. V obidvoch prípadných menách feastivus a cooperi ide hlavne o rozdiely, kde u feastivusiek sú listy dlhšie a zužujú sa ku konci , ktorý je na vrchu všelijako pokrútený, pričom
cooperi ma listy hrubšie, kratšie a koniec troj - uholníkového listu sa zužuje k stonke . Ich spoločným základným znakom je mozoľnatý
a mierne zvlnený okraj hrubých listov 1 -5cm dlhých a 1,5 - 2cm širokých až sploštených
,zelený lesklý podklad listov z tmavo purpurovými škvrnami nepravidelne rozhodenými po celom liste. Kvety vyrastajú na 24 -40cm dlhej stonke a majú bledú korunu z jednokvetnými plodnými listenami. Okvetne plátky sú ružové až červené smerom ku špici.

Na páru fotkách si môžeme potvrdiť ich rozmanitosť v tvare listov. obr č.1 adromischus cooperi typ.......   č2 adromischus cooperi feastivus Lavranos
25965 .......

.č.3 adromischus cooperi GM 99 mini forma

                                                                                                                                                                                                                                    

Semená vhodné vysievať /november - marec / priamo na skalku alebo do nádob a nechat vonku.

Pokial nekličia hneď na jar, nechat tak ....Dokličujú aj niekoľko rokov. Vysev nikdy nevyhadzovať...ani neodkladať...najlepsie je keď je na nepriazni počasia....

Pokiaľ máte záujem o kúpu rastliniek / sukulentov / - živých kamienkov alebo ich semien , napiste mi prosím na email .....bogoflorAcentrum.sk / do adresy vložte miesto A - @ - /ochrana pred spamom/ do kolonky predmet v sprave napište - sukulenty...

Domovinou sukulentov celkovo ako takých považujeme Ameriku / kaktusy / a Afriku , Aziu / ostatné sukulenty /..Samozrejme sukulenty nájdeme všade , po celej zemeguli. Dokonca aj u nás na Slovensku žijú vo voľnej prírode ....Sú to hlavne semperviva, jovibarba a sedum.

V Amerike z ostatných suklentov je to hlavne rod echeveria ktorý sa vyskytuje hojne, tak ako aj kaktusy a to len na tomto kontinente.

Naopak v Afrike a hlavne v Južnej Afrike sa vyskytuje najviac druhov sukulentných rastlín vôbec. Zaujímavé sú aj endemitné sukulenty z priľahlých ostrovoch
napr. Kanárske ostrovy, Madagaskar, Tenerife a pod. Nezameniteľná je aj sukulentná flóra z Jemenu ale aj Ázie či Austrálie. Sukulenty všeobecne využívajú priestor , kde ostatné rastliny im nemôžu robiť veľkú konkurenciu. Väčšinou sú to okraje púšti, step, alebo skalnaté planiny či zvetrané plošiny , kde sa uchycujú v puklinách skál.....Nepotrebujú veľa zeminy stačí im aj kúsok zasypanej štrbiny , kde prežijú celý život. No v rodine sukulentov existujú aj takzv. epyfity, ktoré žijú v korunách stromov alebo v ich rázsochách ,
kde vegetujú a korene im slúžia len ako pomôcka na prichytenie a živiny berú z ovzdušia.

Preto , práve pri pestovaní sukulentov je potrebné vedieť ich pôvod, aby sme im mohli poskytnúť čo najlepšie podmienky na ich zdarný rast a vývin.

Čo je to sukulent...???? Túto otázku dostávam veľmi často....Hlavne od ľudí ,ktorých život sa odvíja trochu inak ako môj.....Majú svoje starosti a radosti, ktoré sú na míle vzdialene od tých ktoré trápia mňa a mne podobným, tak trochu prašteným....... trochu??? ale presne!!!......čo sme sa zapredali svetu zelene a sukulentnej nádhere.

Sukulenty sú rastliny , ktoré majú schopnosť zadržiavať vodu v bunkách a zhromažďovať ju na horšie časy. Tak trochu im je podobna napr. ťava.....ale ona nie je sukulent.

Tieto bunky môžu byť v listoch, stonke alebo v koreňoch. Listovým sukulentom je napríklad , každému známa crassula ovata / tučnolist, strom šťastia ,opičí strom atd../ ktorá je skoro v každej domácnosti v ktorej majú radi kvety. Hlavne pre jej nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa všelijakým pestovateľským prechmatom....Stonkovým sukulentom je napr. kaktus , lebo nemá listy ale vodu má v v stonke a listy su premenené na tŕne...Dobrým príkladom je aj napr. pachypodium /madagaskarska palma, hrubáň / alebo rôzne euphorbie /mliečniky/

Koreňové sukulenty sú už tak trochu iná kapitola a sú to tzv. kaudexy , kde su korene premenené v repu ,alebo hľuzu, ktorá je ponorená celá v zemi. No a my ju s radosťou povyťahujeme zo zeme a vytvárame tzv. sukulentné bonsaje zo zhrubnutých koreňov bizarných tvarov. Vôbec tá rôznorodosť tvaru tela, či listov alebo stoniek a farebná škála je práve to, čo ma fascinuje u týchto zatiaľ veľmi málo pestovaných rastlín......

Na rubrike sa pracuje...